EÚ neskoro hasí separatistický oheň, do ktorého sama prilievala olej

Finálové dejstvo o ukrajovaní mieru Ukrajinou
Blog o zametaných vnútro-ukrajinských problémoch pod koberec a hre o ťahaní horúcich ukrajinských gaštanov z pahreby, z ktorej môže veľmi ľahko preskočiť vojnová iskra. O tom, že za všetko, čo sa udeje na alebo nad ukrajinským územím je plne zodpovedný len a len Kyjev. Uvažujem, kam táto strategická hra o globálnu moc je ochotná zájsť a či sa svetový mier podarí uchrániť.

Júlové (22. 7.) rokovanie ministrov zahraničných vecí EÚ v reakcii na zostrelenie malajzijského lietadla nad ukrajinským územím by sa nemalo uberať len tendenčným a jednostranným tlakom na Rusko s požiadavkou na rázne dištancovanie sa od proruských separatistov. To by bol objektívny scenár. Šéfom diplomacií ho však už napísal niekto iný.

Únia neskoro a s falošným záujmom hasí separatistický oheň, do ktorého sama prilievala olej v srbskej provincii Kosovo a nedávno aj na ukrajinskom Majdane. V súvislosti s vnútroukrajinskou krízou medzinárodné spoločenstvo na čele s USA a EÚ stratilo po bezprecedentnej štátotvornej podpore albánskym kosovským separatistom morálne právo poukazovať na akýkoľvek separatizmus, vrátane proruského. Národniari v predstihu a kontinuálne poukazovali na možné dôsledky uznania kosovkého etnického separatizmu na medzinárodnú situáciu. Práve kosovská kauza a jej aktéri sa diskvalifikovali pri hasení etnického separatizmu v Európe.

Napriek ostatnej leteckej tragédii Ukrajina na čele s Porošenkom sa nemôže zbaviť primárnej štátnej a politickej zodpovednosti za odsúdeniahodný incident, pretože sa stal nad jej štátnym územím bez ohľadu na fakt, kto časť jej územia mocensky kontroluje. Nie nejakí separatisti, ale oficiálne ukrajinské orgány riadia letovú prevádzku nad jej územím a majú garantovať aj jej bezpečnosť. Pravda kto a prečo raz aj tak vypláva na povrch. Tu je realita iná ako virtuálne vytváraná (manipulovaná) v médiách. Pravdepodobne si to právne uvedomujú, preto politicky ukrajinský parlament aktuálne schválil čiastočnú mobilizáciu. Tento akt zbytočne vyhrocuje napätie, znepokojuje mierumilovných ľudí trendom silových riešení eskalujúcich riziko nového vojenského konfliktu. Výsostne vnútroukrajinské problémy, ktoré prerástli z ekonomicko-ústavnej do politickej krízy a občianskej vojny infikujú nielen európsku ekonomiku, ale aj geopolitiku medzinárodného spoločenstva a vťahujú ho do možného, ale väčšinou ľudí na svete neželaného vojnového globálneho konfliktu s Ruskom, ktoré ho podľa svojej aktuálnej doktríny aj politiky odmieta.

Ukrajinská politika si preto musí urgentne vyriešiť svoje problémy sama, prioritne by mali prebehnúť reformy, vrátane politického systému, nového mocensko-správneho členenia Ukrajiny a po nich aj regulárne parlamentné voľby. Voľbou novej osoby v úrade prezidenta, ktorého kritikou kompetencií a (ne)konaním sa ústavná kríza Ukrajiny začala, vôbec nič nevyriešilo. Iba čo proruského autokrata nahradil proamerický oligarcha… Dnes ide predovšetkým nie o emócie, dokonca ani nie o pravdu, ale len a len o zachovanie mieru. Ľudia nielen na Slovensku, ktoré s Ukrajinou susedí, ale aj normálni, mainstremovými médiami neinfikovaní jedinci očakávajú od svojich vlád a najmä od EÚ a USA mierový zodpovedný postoj a nie ďalšie testosterónové napínanie politických, ekonomických či dokonca vojenských svalov voči Rusku. Najhorším postojom zo všetkých pre a proti je ten, ktorý z čisto vnútroukrajinskej krízy viní niekoho cudzieho. A rovnako tak od cudzích očakáva vyriešenie svojich vlastných vnútorných problémov. Majdanskí hádzači gaštanov do horúcej pahreby by mali konečne pochopiť, že ich nikto normálny nebude z toho ohňa ťahať späť zadarmo a dokonca ani nie len pre nenávisť k Rusom. Ibaže by mal iné, než nezištné, napríklad globálne ekonomické či geopolitické záujmy. Napríklad, že by vojnou chcel rozriešiť nielen svoje denné vážne ekonomické (tiež pod koberec zametané) problémy, ale aj svoje nočné sny o globálnom ovládnutí celej planéty a nových surovinových, energetických a potravinových zdrojoch, ktoré by však mohli byť pre civilizáciu jej trvalou nočnou a zamorenou morou. Vojna totiž väčšinou zmaže staré dlhy a víťaz nastoľuje nové retribúcie. Pri takýchto plánoch šialených vojenských jastrabov nejaké tie padlé civilné holubice mieru nič neznamenajú. Mali by však pre nás, normálnych a mierumilovných ľudí, ktorí na tomto svete cestujeme v ekonomickej a nie biznis triede. Svet dnes urgentne potrebuje jediné bleskové referendum: Ste za zachovanie mieru, alebo nie?