Hľadáte v médiách pluralitu názorov? – Skôr nájdete Yetiho

2013, november. Blog o objektívnosti mediálnej politiky, či sú informácie na Slovensku pluralitné ako hovorí ústava, alebo jednofarebné ako si myslím ja – a možno aj vy.

Médiá sú siedma veľmoc. Niektorým sa zjavne z toho krúti hlava. Preto v demokratickej spoločnosti je nepísané pravidlo, že všetci v informačnom reťazci pred- a volebnej kampane sa snažia hrať fair-play a zabezpečiť pre verejnosť objektívne, vyvážené a nestranné informovanie. Ale na Slovensku je to často inak. To, čo sme v nedeľu 5.novembra sledovali v hlavných diskusných reláciách TV Markíza, STV a TA3 predstavuje vrchol jednofarebnosti. Keby tri televízie vysielali čierno-bielo, ani by nebolo vidieť rozdiely – trikrát tie isté dvojice, trikrát tie isté tváre s malou obmenou stážistov v STV a trikrát tie isté argumenty.

Na druhej strane sa už dlhšie národniarska časť spoločnosti sťažuje, že nemá ústavou garantovaný prístup k informovaniu v rámci garantovanej plurality názorov – pričom ľudia namietajú, že nemajú o činnosti SNS takmer nijaké informácie alebo, že citujem „SNS nie je v médiách“.

Preto som sa podľa § 14a, odseku 1 zákona 308 z roku 2000 O vysielaní a retransmisii rozhodol dať podnet pre porušovanie zákona na viaceré elektronické médiá. Smutne musím konštatovať, že v dodržiavaní zásad objektívnej mediálnej politiky sú médiá na Slovensku v pozícii stredovekej inkvizície, alebo komunistickej cenzúry. V spravodajstve nie je zabezpečená názorová vyváženosť, vysielatelia nezabezpečujú nestrannosť a objektívnosť, ani všestrannosť informácií a názorovú pluralitu, a tak znemožňujú časti slovenských občanov uplatniť si základné ľudské právo na prístup k objektívnym informáciám, pričom spravodajstvo na Slovensku neodráža široké názorové spektrum.  Toto smutné konštatovanie nám potvrdí kontrast vyselektovaný výsek objektívnej reality v médiách a platné znenie zákonov.

Podľa zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii spravodajstvo patrí do politickej publicistiky (§ 3,písmeno l). Na dohľad nad zákonom a jeho dodržiavaním bdie Rada pre vysielanie a retransmisiu (§ 4, ods. 1), pričom poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie a dbať o zachovanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov (!4, ods.2). Napríklad STV si najmä v spravodajstve dlhodobo neplní povinnosť poskytovať objektívne, pravdivé a všestranné informácie pre národniarsku časť verejnosti alebo respondentov (§ 15b). Je nepochopiteľné, že spravodajstvu verejnoprávnej televízie klesá sledovanosť aj fakt, že zhliadnuť posolstvo z dielne SNS je hľadať Yetiho. Pritom podľa § 16, ods.3 sú základnými povinnosťami vysielateľa zriadeného zo zákona (STV):

-                             zabezpečiť všestranné informovanie a názorovú pluralitu v rámci vysielacej programovej služby

-                             zabezpečiť objektivitu a nestrannosť spravodajských a publicistických programov

 

Navyše aj podľa  zákona č. 532/2010 O Rozhlase a televízii Slovenska majú programové služby poskytovať „nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie… na slobodné utváranie názorov“ (§ 3, ods.3, písmeno b). Z obsahovej analýzy spravodajstva v oblasti pokrývania základného názorového a politického spektra by slovenský divák nemohol pochopiť, čo je pluralita, veď podľa Veľkého slovníka cudzích slov pluralita znamená „mnohosť, početnosť a rozmanitosť“. (G.Brukler – J.Opatíková, 2006). Môžem sa zatiaľ len domnievať, čo sa skrýva za zahmlievaním a cenzúrou vo verejnoprávnom priestore. Niekoľkokrát som si žiadal štatistiky pri predkladaní výročných správ o STV a Slovenskom rozhlase, ale kompetentní okrem čísiel nevedeli zdôvodniť mediálnu blokáciu správ o SNS. Môže ísť iba o zlyhanie ľudského faktora, alebo systémovú manipuláciu. Na prvý prípad sa vzťahuje Štatút programových pracovníkov RTVS (apríl 2011), podľa ktorého „je neprípustné, aby programový pracovník RTVS zámerne prispôsoboval obsah programu alebo príspevku v prospech určitej záujmovej skupiny“. Pekná deklarácia, ale kto vidí programovým pracovníkom do ich hláv? Štatút pamätá aj na druhý prípad, keď RTVS musí informovať tak, aby verejnosť mala všestrannú orientáciu a presný a nestranný obraz skutočnosti“. Cenzúrni výhybkári si zjavne uvedomujú princíp, že o kto nie je v médiách v podstate pre verejnosť neexistuje.

Má snáď niekto z čitateľov dojem, že v praxi pri sledovaní spravodajstva a diskusných relácií v STV dostávajú „všetky známe a dostupné zainteresované strany priestor na argumentáciu a zdôvodnenie svojich postojov“ ako to požaduje štatút? Podľa tohto vlajkového dokumentu sú diskusné programy „základným pilierom služby verejnosti a jednotlivé názorové prúdy majú dostávať rovnocenný priestor vo vysielaní“!

Deklarácie sa píšu, ale prax je iná. Čo na to kompetentní? Zatiaľ nič. Lenže týmto „nič“ porušujú zákon, ktorý majú napĺňať alebo naň dohliadať. A tak demokratickú súťaž politických strán v médiách, kde „nesmie byť zvýhodnená žiadna z nich“ možno len hlásať. Veď nielen papier, ale aj Slovák, zdá sa,  znesie všetko. Kto očakáva v slovenských médiách, či presnejšie „ v médiách na Slovensku“ základné demokratické a zákonné princípy objektívnosti, nestrannosti, vyváženosti a plurality názorov pôsobí ako posledný Mohykán. Film sa skončil. Vypnite si televíziu. Aj tak o nič neprídete.