KTO OCHRAŇUJE BRATISLAVSKÝ HRAD?

Prešpuráckeho kontroverzného internacionalistu do tv-diskusie o Hrade?

Reagujem na televíznu diskusiu TA3 k výstavbe garáží na Bratislavskom hrade v nedeľu 1.marca a polemizujem, či Štefana Holčíka môžeme považovať za objektívneho odborníka k téme ochrany rímskych a veľkomoravských archeologických nálezov ako aj o nevyužitom zaangažovaní sa Ministerstva kultúry SR do tejto kauzy.

Tak to sa mi asi snívalo. Snívalo sa mi, že televízia TA3 v diskusii V politike v nedeľu 1.marca 2015 nenápadne obhajovala megastavbu garážií (ktorú spustil ešte bývalý predseda parlamentu Pavol Paška) v historickom podloží Bratislavského hradu, alebo to bola nebodaj pravda? Aj vy ste mali pocit, že televízia jedného developerského oligarchu obhajuje megastavbu iného oligarchu? Táto spravodajská televízia zjavne pozýva do diskusií už koho chce, resp. koho tam chce nejaký bábkar-oligarcha alebo finančný a politický mecenáš a robí si, čo sa jej hodí. Pre mňa už stráca relevanciu objektívnosti a dôveryhodnosti, nech sa redaktori profesionálne snažia ako vedia. To už mohli rovno pozvať aj capa, ktorý by sa fundovane vyjadril k plánom na barokovú záhradu na hrade. Veď určite tam bude tráva, tak cap by sa mohol vyjadriť… Prečo tak píšem? Lebo do dnešnej diskusie nezabudla TA3 pozvať aj prešpuráckeho internacionálneho „architekta“ Štefana Holčíka, ktorý všetko, čo povedala prof. Štefanovičová anuloval a neustále spochybňoval. Namiesto ochrany pamiatok nám vnucujú industriálne znásilnenie najstaršej civilizovanej archeologickej histórie Bratislavy a Slovenska. Väčšina Slovákov má iný názor na ochranu pamiatok na našom území, než napr.Holčík, ktorému stačí, že unikátne pamiatky z doby pred Kristom a z čias Veľkomoravskej ríše sa „ošetria“ a zasypú! Je to ten istý Holčík, ktorý sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil aj o nedávne osadenie repliky sochy T. G. Masaryka pred Slovenským národným múzeom v Bratislave, je zarytým odporcom umiestnenia sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade a svoje životné úsilie vkladá do posilnenia monarchistickej a tereziánskej identity Bratislavy, ktorú on nazýva „Prešporok“. Práve preto radšej zasype rímske a veľkomoravské pamiatky len aby na týchto sutinách postavil ďalšiu repliku tereziánskej doby – barokovú záhradu a snobskú jazdiareň… Márii Terézii sme nepochybne vďačný za rekonštrukciu hradu, ale kvôli jej majestátu predsa nezabudneme na jeho staršiu históriu. Holčík a jeho „okrášľovacia“ kompánia zašlých rakúsko-uhorských čias, zástanca zbúrania súsošia štúrovcov a osadenia rekonštruovaného prohungarofilného súsošia Márii Terézie (aj s maďarskými husármi s arpádovskými pruhmi na rovnošate), zarytý odporca všetkého slovenského a národného v Bratislave, vrátane jej „šafárikovského“ názvu bol určite ten „pravý“ odborník na vyjadrenie „odborného“ stanoviska k ochrane pamiatok a na nalievanie tendenčných informácií do dôverčivých hláv divákov tejto spravodajskej kmotrovízie.

Mám úplne inú predstavu o ochrane slovenského pamiatkového fondu. Industriálna kompánia verejnosť manipuluje iba s úzkym súborom povinností,činností a opatrení zameraných len na identifikáciu, evidenciu a zachovanie pamiatky. Úplne potlačili ďalšie kultúrne povinnosti – obnovu, reštaurovanie, regeneráciu a už vôbec nehovoria o využívaní a  prezentácii kultúrnych pamiatok pre domácich a zahraničných návštevníkov. Rovnako sa manipuluje s príslušnými orgánmi štátnej správy zapojenými do ochrany pamiatkového fondu. K Bratislavskému hradu mal byť príslušný nielen Krajský pamiatkový úrad , resp. Pamiatkový úrad SR, ale najmä Ministerstvo kultúry SR!! Tu mi chýba zaangažovanie sa ministra kultúry, o ktorom sa hovorí, že reprezentuje tzv. národné (proslovenské) krídlo v Smer-SD. Podľa zákona č.49/2002 Z.z. O ochrane pamiatkového fondu ministerstvo kultúry podľa § 4, písmena c) usmerňuje činnosť pamiatkového úradu a podľa písmena d) RIADI a KOORDINUJE výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu. Navyše podľa písmena f) preskúmava rozhodnutia pamiatkového úradu, takže kompetencií pri ochrane pamiatok má až-až. Dokonca paragraf 5 umožňuje ministerstvu vykonať na mieste pamiatkovú inšpekciu, čo som doteraz nezaznamenal, resp.nebola takáto aktivita ústredného orgánu štátnej správy medializovaná.

Kauza stavby garáží v areáli Bratislavského hradu okrem kultúrneho barbarstva odhalila aj niektoré aplikačné nedostatky a diery v zákone o ochrane pamiatkového fondu, potrebu jeho novelizácie, sprísnenia a rozšírenia povinností, ale aj presnejšej redefinície základných pojmov. Minimálne tak, aby ak sa v budúcnosti opäť stretnú bager s múrom spred dvoch tisícročí mal v tom jasno aj navrch múr a nie bager.