Referendum – zvláštne úkazy vo verejnom priestore alebo pod „demokratickou“ lampou býva najväčšia tma

1. február 2015 – V tomto blogu analyzujem ad hoc smernicu šéfa RTVS historicky asi prvú a určenú pre vysielanie špeciálne len k jednému referendu, ktoré spustilo v niektorých akože liberálnych a akože demokratických kruhoch doslova hystériu. Referendum o rodine iniciovalo popretie vlastných hodnotových zásad mnohých subjektov tváriacich sa svetovo a demokraticky, a tak už len z tohto dôvodu bolo úspešné ešte pred tým, než sa vôbec uskutočnilo. Vyfarbili sa niektoré strany, médiá, občianske združenia, ústavní činitelia či ombudsmanka… (čítaj ďalej)

Na Slovensku sa uskutočnilo sedem všeľudových hlasovaní, to 7.februára 2015 je v poradí ôsme referendum. Zvláštne, že verejnoprávna inštitúcia RTVS doteraz nemala potrebu špeciálne riešiť volebnú kampaň pred referendom. Až teraz, generálny riaditeľ naoktrojoval tri týždne pred konaním ôsmeho referenda ad hoc „smernicu“ špeciálne šitú na jediné všeľudové hlasovanie. V.Mika sa totiž v čl. II. Preambula smernice na konkrétne referendum aj s tromi otázkami odvoláva.

RTVS sa zrazu zobudila a uvedomila si svoju povinnosť chrániť svojich programových pracovníkov v ich údajnej nezávislosti. Smernica jednostranne poukazuje na písmeno d) paragrafu 3 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, kde sa zdôrazňuje utváranie podmienok na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti. RTVS si zrazu po siedmych plebiscitoch článkom č. IV, bodom 6. uvedomila, že „spravodajské aj publicistické programy majú dôležitú informačnú úlohu aj pred obdobím referenda“. Naozaj zvláštne prebudenia. Rovnako zvláštna je pozornosť v bode osem, ktorou vedenie RTVS chce pri spracovaní spravodajských a publicistických informácií iba (?) v predreferendovom období prihliadať na verejný záujem“. Mám za to, že verejnoprávna televízia a rozhlas by to mali robiť 24 hodín denne.

Pánovi riaditeľovi RTVS by som odporučil, aby si v súvislosti s čl. V., bodom 2. nariadenia smernice, kde „moderátori diskusných programov sú povinní zachovávať nestrannosť a usilovať sa o otvorenú výmenu názorov diskutujúcich“ vypočul „moderovanie“ rozhlasovej relácie Z prvej ruky, kde Braňo Dobšinský pravidelne skáče do reči a vedie názorovú diskusiu s predstaviteľom Aliancie za rodinu, hoci tam mal oponentku z opačného názorového prúdu! Také isté skákanie do reči a vyvedenie z konceptu sme mohli vidieť aj v diskusnej relácii O päť minút 12 (nedeľa, 1.februára) tiež len podporovateľom referenda, pričom opačná liberálna skupina si mohla hovoriť čo sa jej len zachcelo. Je smutné, že vedenie RTVS zdôrazňuje zásady objektívnosti a samo v tejto kategórii kríva na obe nohy – aj v televízii, aj v rozhlase.

Tvorcovia vnútornej smernice sa odvolávajú aj na Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS zo dňa 19. 5. 2011 a bod 3.2 „Antidiskriminácia“, kde Rozhlas a televízia Slovenska vylučuje akúkoľvek formu diskriminácie. Škoda, že ďalej sa riadia už len ideológiou multikulturalizmu, pretože diskriminovať sa môže len hocijaká menšina, ale nepredpokladá sa, že diskriminovaným môže byť aj (väčšinový) národ (čo sa aj, žiaľ, deje).

Škoda, že smernica riaditeľa necituje aj písmeno b) Štatútu hovoriace o povinnosti zabezpečiť „pluralitné informácie“. No najmä smernica zabudla na ZMLUVU MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A REGISTROVANÝMI CIRKVAMI A NÁBOŽENSKÝMI SPOLOČNOSŤAMI, ktorá cirkvám a veriacim občanom garantuje okrem iného aj vstup do verejnoprávnych médií bez cenzúry a posudzovania a množstvo ďalších slobôd, práv a povinností. Vybral som len aktuálne:

Článok 11

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a Slovenská republika budú spolupracovať pri ochrane a podpore manželstva a rodiny.

Článok 12

(1) Starostlivosť o deti a ich výchova sú právom a povinnosťou rodičov. .. 

(2) Rodičia, iné osoby a zariadenia uvedené v odseku 1 majú právo vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami vlastnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Článok 13

(7) Slovenská republika uznáva právo členov registrovaných cirkví a náboženských spoločností uplatňovať vo výchovno-vzdelávacom procese svoje presvedčenie, ak ide o výchovu k rodičovstvu v súlade so zásadami etiky vlastnej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti…

Článok 18

(1) Slovenská republika a registrované cirkvi a náboženské spoločnosti uznávajú, že spoločenské informačné prostriedky sú dôležitým prostriedkom ochrany slobody myslenia a svedomia, ako aj náboženského presvedčenia a viery.

(4) Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú právo vstupovať v primeranom rozsahu do vysielania verejnoprávnych spoločenských informačných prostriedkov (!).

Smernica zbytočne klope na otvorené dvere. Hovorí o spravodajských a publicistických programoch, nie o reklamných spotoch. Keď sme však pri publicistike, tieto proklamované zásady sa už dlhšie červenajú pri vysielaní niektorých profilových publicistických reláciách RTVS ako je Večera s Havranom alebo Pod lampou – a zdá sa, že vedeniu RTVS to nijako neprekáža.

Verejnoprávna RTVS sa alibisticky odvoláva na dieru v zákone, ktorý s referendovou kampaňou nepočíta, čo nesvedčí o demokratickosti zákonodarcov nastavujúcich tento zákon v roku 1992. V demokracii však platia aj nepísané a vykladacie pravidlá. Referendum je analogické k voľbách, z hľadiska práv občanov dokonca stojí vyššie, lebo ide o priamu formu demokratického rozhodovania ľudu. Vo voľbách si totiž len sprostredkovane volíme svojich zástupcov (zastupiteľská forma demokracie), ktorí po zložení sľubu poslanca rozhodujú výlučne podľa svojho vedomia a svedomia, čiže hoci aj bez vôle občana. Práve na to je inštitút referenda. Riaditeľ RTVS sa jednostranne rozhodol nevyčleniť vysielací priestor verejnoprávnej televízie spotom k referendu, lebo ich zaradil medzi „politickú reklamu“ (!) Toto referendum však iniciovalo občianskej združenie a nie politická strana ako napríklad SaS v roku 2010 (ktorým mimochodom chceli o.i. zrušiť koncesionárske poplatky), bolo teda občianske a nemohlo teda ísť o nijakú „politickú kampaň“. Zvláštne je, že verejnoprávna televízia pred štyrmi rokmi k možnému zrušeniu poplatkov za jej vysielanie vôbec nereagovala nijakým usmernením.

Februárové (2015) referendum však má oproti predchádzajúcim jednu obrovskú výhodu: legitimitu otázok potvrdených nálezom Ústavného súdu SR, na ktorý sa obrátil prezident pred tým, než ho musel vyhlásiť. Zvláštne je, že práve „liberálna“ SaS podala za spot propagujúci referendum, resp. hlasovanie „3 x za“ a dokonca šírený len na slobodnom priestore internetu a facebooku trestné oznámenie!

V každom prípade toto referendum iniciovalo popretie hodnotových zásad mnohých subjektov a tak už len z tohto dôvodu bolo úspešné ešte pred tým, než sa vôbec uskutočnilo. Vyfarbili sa niektoré strany, médiá, občianske združenia, ústavní činitelia či ombudsmanka!

Nech už dopadne akokoľvek, a ja dúfam, že to bude konečne prvé úspešné referendum (lebo tomu o EÚ sa zrejme „pomohlo“) bolo už úspešné z hľadiska nastolenia očakávaní verejnosti voči trendom multikultúrnej ideológie, vrátane jej gender odnože, čo si uvedomuje aj Európa, ktorá nás pozorne sleduje. V mnohých jej štátoch tieto trendy už totiž zakorenili. Slovensko môže teda naplniť slová pápeža Jána Pavla II. o svojom výnimočnom poslaní pre Európu 21.storočia. Na napĺňanie tohto poslania stačí, aby na začiatok prišlo v sobotu 5.februára k volebným urnám aspoň 2 a pol milióna voličov.