Slovenský unikát – „dovládnuvávanie“

Blog o novom fenoméne dovládnuvávania starej vlády za náhleho oteplenia vzťahov s bývalou opozíciou a budúcou koaličnou stranou a o snahách ako byť pri koryte.

Finančná kríza a internacionálne farizejstvo v neochote riešiť príčiny a vinníkov menovej krízy spôsobili pád slovenskej vlády. Gréci protestujú veselo ďalej, samit krajín EÚ zrazu chystá riadený bankrot Grécka. Ten však pred schvaľovaním dodatku k eurovalu 1 europapaláši odmietali. Na Slovensku kvôli tomu vznikla kríza politická: padla vláda. Ukazuje sa, že chápadlá krízovej chobotnice na Slovensku rastú ďalej. Sme svedkami krízy hodnotovej, či morálnej, aj keď ich málokto v politike hľadá, alebo s ňou spája. Ale predsa: meniť obdeň postoje ako prepotené tričko z futbalu je silná káva aj na slovenské pomery. Z tohto chaosu nám totiž mutuje nepochopiteľný politický pravo-ľavý mačko-pes. A zdá sa, že nielen pred voľbami, ale aj po nich. Všetky strany – tri ešte koaličné (SDKU-KDH-MOST), jedna stále akože raz áno a raz nie koaličná (SaS) a jedna akože opozičná (Smer)  - si hádžu horúci zemiak – kto vlastne dovládne pri kormidle – ktorý hlavných aktérov ale vôbec nepáli. Ak niekoho predsa – tak normálneho človeka, ktorý sa na toto divadielko už nemôže pozerať. Ak politik povie alebo urobí „A“, mal by mať jasno  aj v „B“, ktoré bude nasledovať. Ale na v súčasnej slovenskej politike?: „Samo sa to pokazilo – samo sa to napraví“. A hrajú sa na piesočku ďalej. Zrazu už neplatí najskôr radikálne ľavicové Ivete Radičovej ako odvolanej premiérke. Zrazu už „dodovládne“. Zrazu už neplatí striktné odmietanie jej účasti na samite v Bruseli. Zrazu tam jednoducho ide. Premiérka odvolanej vlády, ktorá mala asi tretinovú podporu v parlamente pri spojenom hlasovaní o dôvere a eurovale – a zrazu hókus-pokus – má ústavnú väčšinu! Politické mamuty, aby nevyhynuli, totiž vymysleli zmenu ústavy. Aby si ujo prezident nenamáhal závity, tak tú neschopnú, odmietanú a odvolanú vládnu garnitúru predsa len pravo-ľavý mačko-pes nechá „dodovládnuť“.

Sledujeme politickú, morálnu aj právnu antinomiu – klasický rozpor v postojoch či výrokoch, pričom vždy si akože práve v aktuálnom čase každý chameleónsky postoj nárokuje nespochybniteľnú platnosť. Tragické je, že ide aj o rozporné miesta v práve. Ústava nemusí byť dokonalá, ale nemala by sa meniť ako menu v reštaurácii podľa želaní zákazníka. Aj keď zakázka je pre ústavnú tri plus jednotku lákavá: byť opäť pri koryte.